Späť na blog

Nariadenie AFIR a smernica EPBD: Aké pravidlá platia pre nabíjacie stanice?

Európske nariadenie AFIR a revidovaná smernica EPBD prinášajú záväzné požiadavky na budovanie nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Prečítajte si, aké výkonové kvóty a technologické štandardy musia spĺňať verejné aj privátne nabíjacie body.

Redakcia LH Energy 22. októbra 2026 6 min čítania

Prechod na nízkoemisnú dopravu si vyžaduje nielen dostupnosť elektrických vozidiel na trhu, ale predovšetkým spoľahlivú, výkonnú a dostupnú nabíjaciu sieť. Európska únia preto vytvorila ucelený legislatívny rámec, ktorý prepája rozvoj verejných nabíjacích parkov na dopravných ťahoch s požiadavkami na infraštruktúru priamo v budovách. Zatiaľ čo nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá určuje priame povinnosti pre verejnú sieť na základe veľkosti vozového parku a vzdialeností, revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov stanovuje pravidlá pre nabíjacie body na parkoviskách nehnuteľností. Pre slovenské podniky, správcov budov aj investorov je nevyhnutné poznať presné parametre týchto predpisov a porozumieť ich dopadom na rozvoj infraštruktúry.

Európsky legislatívny rámec AFIR a nová éra verejného nabíjania

Európska únia schválila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, známe pod skratkou AFIR, v rámci rozsiahleho klimatického balíka „Fit for 55“ [1]. Toto priamo uplatniteľné nariadenie nahradilo predchádzajúcu smernicu 2014/94/EÚ a stalo sa priamo záväzným pre všetky členské štáty od 13. apríla 2024 [1]. Na rozdiel od smerníc, ktoré si vyžadujú prebratie do vnútroštátnych zákonov, nariadenie AFIR platí bezprostredne a ukladá členským štátom presne kvantifikovateľné povinnosti.

Hlavným zámerom nariadenia je zabezpečiť minimálnu úroveň infraštruktúry schopnú podporiť rastúci počet vozidiel na alternatívne palivá vo všetkých druhoch dopravy a vo všetkých štátoch Únie s cieľom splniť stanovené klimatické ciele. Kľúčovými piliermi sú:

  • zabezpečenie plnej technickej interoperability infraštruktúry naprieč celým európskym priestorom,
  • garancia zrozumiteľných používateľských informácií a primeraných platobných možností pre vodičov bez nutnosti viazaných zmlúv,
  • posilnenie transparentnosti cien a nediskriminačných podmienok na trhu nabíjacích služieb [1],
  • podpora zavedenia technológií inteligentného nabíjania, ktoré umožňujú komunikáciu medzi vozidlom a sieťou [1].

Flotilové kvóty a povinný výkon verejnej siete

Jedným z najdôležitejších mechanizmov nariadenia AFIR je viazanosť potrebného inštalovaného výkonu verejných nabíjacích staníc na počet skutočne registrovaných vozidiel v danom štáte. Týmto princípom sa zaručuje, že nabíjacia sieť sa rozvíja dynamicky v priamej úmere k rastu elektrického vozového parku, čím sa predchádza vzniku deficitu infraštruktúry.

Pre segment ľahkých úžitkových cestných vozidiel, ktorý zahŕňa osobné automobily a dodávky, stanovuje nariadenie konkrétne výkonové parametre viazané na flotilu. Na každé registrované batériové elektrické vozidlo musí byť prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc garantovaný celkový inštalovaný výkon najmenej 1,3 kW [1]. Pre každé registrované plug-in hybridné vozidlo stanovuje predpis povinnosť poskytnúť verejný inštalovaný výkon minimálne 0,8 kW [1].

Vďaka tomuto vzorcu sa povinná kapacita verejnej siete na Slovensku automaticky prepočítava s každým novoregistrovaným elektromobilom. Štát má povinnosť monitorovať plnenie týchto cieľov a vytvárať legislatívne aj technické podmienky na to, aby prevádzkovatelia prenosovej a distribučných sústav dokázali požadovaný výkon včas pripojiť.

Koridory TEN-T a požiadavky pre nákladnú dopravu a vodík

Popri národných flotilových cieľoch zavádza nariadenie AFIR aj geografické vzdialenostné ciele pozdĺž transeurópskej dopravnej siete TEN-T [1]. Tieto pravidlá pokrývajú tak základnú, ako aj súhrnnú sieť TEN-T a vzťahujú sa na ľahké úžitkové vozidlá aj na ťažkú nákladnú dopravu [1]. Zámerom je zabezpečiť bezproblémový tranzit bez obáv z dojazdu cez celé územie Európskej únie.

Pri ťažkých úžitkových vozidlách nariadenie zaväzuje členské štáty vybudovať dostatočný počet vyhradených nabíjacích staníc v kľúčových mestských uzloch a na certifikovaných bezpečných parkoviskách [1]. Nákladné vozidlá totiž vyžadujú podstatne vyššie nabíjacie výkony a priestorové riešenia, ktoré nie je možné kombinovať s bežnou infraštruktúrou pre osobné autá.

Samostatnú kapitolu tvorí vodíková infraštruktúra. Nariadenie AFIR ukladá povinnosť vybudovať verejne prístupné vodíkové čerpacie stanice pozdĺž základnej aj súhrnnej siete TEN-T s maximálnym vzájomným odstupom 200 km [1]. Okrem toho musí byť minimálne jedna verejne prístupná vodíková stanica umiestnená v každom mestskom uzle [1].

Smernica EPBD a integrácia nabíjacích staníc do budov

Zatiaľ čo nariadenie AFIR reguluje verejnú sieť na cestách, smernica o energetickej hospodárnosti budov rieši infraštruktúru tam, kde vozidlá parkujú najčastejšie – pri obytných domoch, kanceláriách, výrobných prevádzkach a obchodných centrách. Revidovaná smernica (EÚ) 2024/1275 nadobudla platnosť 28. mája 2024 s lehotou na transpozíciu do vnútroštátnych predpisov do 29. mája 2026 [2].

Kontext tejto regulácie vychádza zo stavu stavebného fondu v Európe. Podľa štatistík bolo 85 % budov v EÚ postavených pred rokom 2000 a až 75 % z nich vykazuje slabú energetickú hospodárnosť [2]. Ročná miera hĺbkovej energetickej obnovy sa pritom pohybuje iba na úrovni približne 1 % [2]. Budovy v Únii spotrebúvajú okolo 40 % celkovej energie a pripadá na ne približne 50 % spotreby plynu [2]. V samotných domácnostiach smeruje približne 80 % energie na vykurovanie, chladenie a teplú vodu [2].

Smernica preto stanovuje cieľ znížiť celkovú spotrebu energie v EÚ o 11,7 % do roku 2030 oproti projekciám z roku 2020 [2]. V nebytovom sektore smernica vyžaduje renováciu 16 % najmenej hospodárnych budov do roku 2030 a 26 % do roku 2033 [2]. Pri bytových domoch má prísť k zníženiu priemernej spotreby primárnej energie o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035, pričom minimálne 55 % tejto úspory musí pochádzať z obnovy budov s najhoršími parametrami [2].

Súčasťou dekarbonizácie je ukončenie finančnej podpory samostatných kotlov na fosílne palivá od 1. januára 2025 [2]. Pre novostavby smernica určuje povinnosť vykazovať potenciál globálneho otepľovania počas celého životného cyklu od januára 2028 pri budovách nad 1 000 m² a od januára 2030 pre všetky nové budovy [2]. Metodický rámec tohto výpočtu upravuje delegované nariadenie (EÚ) 2026/52 prijaté 4. mája 2026 [2]. V oblasti udržateľnej mobility smernica podporuje jej rozvoj prostredníctvom ustanovení o nabíjacích bodoch pre elektrické vozidlá a parkovacích miestach pre bicykle [2].

Inteligentné a obojsmerné riadenie tokov energie

Masový rozvoj nabíjacích bodov na parkoviskách firiem a bytových domov by bez riadenia znamenal obrovskú záťaž pre lokálnu distribučnú sústavu. Revidovaná smernica EPBD preto výslovne nariaďuje, že inštalované nabíjacie body musia podporovať technológiu inteligentného nabíjania a všade tam, kde je to opodstatnené, aj obojsmerné nabíjanie [2].

Inteligentné nabíjanie predstavuje schopnosť stanice dynamicky prispôsobovať odber elektriny v čase. Systém reaguje na aktuálnu zaťaženosť budovy, celkovú spotrebu podniku, výrobu z lokálnych obnoviteľných zdrojov alebo cenové signály na trhu. Tým sa zabráni preťaženiu hlavného ističa a minimalizujú sa náklady na rezervovanú kapacitu.

Obojsmerné nabíjanie posúva túto funkcionalitu ešte ďalej. Umožňuje nielen odoberať energiu zo siete do batérie vozidla, ale v čase energetických špičiek alebo výpadkov dodávať elektrinu späť do objektu či do distribučnej siete. Batéria elektromobilu tak funguje ako flexibilné úložisko energie.

Európska komisia prijala 30. júna 2025 podporný balík usmernení, ktorý má pomôcť členským štátom implementovať tieto požiadavky do národnej legislatívy do stanoveného termínu 29. mája 2026 [2]. Členské štáty zároveň predkladali návrhy svojich národných plánov obnovy budov do 31. decembra 2025 a finálne plány musia odovzdať do 31. decembra 2026 [2].

Stav vozového parku alternatívnych pohonov na Slovensku

Rozsah potrebných investícií do nabíjacej infraštruktúry priamo súvisí s tempom elektrifikácie dopravy na Slovensku. Podľa oficiálnych údajov Európskeho observatória pre alternatívne palivá aktualizovaných k 16. októbru 2026 má Slovenská republika 5 459 781 obyvateľov, rozlohu 49 035 km² a celkovú dĺžku diaľničnej siete 1 567 km [3].

V segmente ľahkých úžitkových vozidiel, zahŕňajúcom osobné autá a dodávky kategórií M1 a N1, bolo na Slovensku v roku 2025 evidovaných celkovo 3 125 879 vozidiel [3]. Vozidlá na alternatívny pohon z toho predstavovali podiel 2,93 % z celého vozového parku [3].

K druhému štvrťroku 2026 dosiahol celkový počet evidovaných vozidiel na alternatívne palivá na Slovensku 91 467 kusov [3]. Do tejto kategórie observatórium započítava batériové elektromobily, plug-in hybridy, vodíkové vozidlá, ako aj vozidlá na plynné palivá ako LPG, CNG a LNG. Z pohľadu nariadenia AFIR znamená každý nárast podielu batériových a plug-in hybridných vozidiel zákonnú povinnosť navýšiť celkový výkon verejnej nabíjacej siete, čo vytvára stabilný priestor pre rozvoj infraštruktúrnych projektov.

Často kladené otázky

Aký výkon na jedno elektrické vozidlo vyžaduje nariadenie AFIR?

Nariadenie AFIR vyžaduje zabezpečiť prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc minimálne 1,3 kW výkonu na každé batériové elektrické ľahké úžitkové vozidlo a minimálne 0,8 kW na každý plug-in hybrid [1].

Dokedy musí Slovensko zapracovať revidovanú smernicu EPBD do zákonov?

Všeobecná lehota na transpozíciu revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EÚ/2024/1275) do národnej legislatívy členských štátov je stanovená na 29. mája 2026 [2].

Aké funkcie musia mať nabíjacie body v budovách podľa smernice EPBD?

Podľa smernice EPBD musia nabíjacie stanice v budovách povinne umožňovať inteligentné nabíjanie a v odôvodnených prípadoch aj obojsmerný prenos energie medzi batériou vozidla a objektom či sieťou [2].

Aký je maximálny rozstup pre vodíkové stanice na koridoroch TEN-T?

Podľa pravidiel AFIR musia byť verejne prístupné vodíkové čerpacie stanice vybudované pozdĺž základnej a súhrnnej siete TEN-T s maximálnym vzájomným odstupom 200 km a minimálne jedna musí stáť v každom mestskom uzle [1].

Zdroje

  1. Nariadenie AFIR – infraštruktúra pre alternatívne palivá – Európska komisia – DG MOVE (navštívené 22. 10. 2026)
  2. Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) – Európska komisia – DG ENER (navštívené 22. 10. 2026)
  3. EAFO – Slovensko: elektromobilita v číslach – Európska komisia – EAFO (navštívené 22. 10. 2026)

Článok pripravila redakcia LH Energy s pomocou umelej inteligencie výlučne z uvedených verejných zdrojov. Každý údaj bol automaticky overený voči zdroju. Informácie platia k dátumu zverejnenia – pred rozhodnutím odporúčame overiť aktuálne podmienky.

Elektromobilita

Navrhneme nabíjanie pre váš vozový park

AC aj DC stanice vrátane posúdenia kapacity prípojky a správy nabíjania.

Potrebujete riešenie šité na mieru?

Pripravíme nezáväznú kalkuláciu — ozveme sa vám s ďalším postupom.