Povinná fotovoltika na budovách: nové pravidlá EÚ menia plánovanie výstavby na Slovensku
Nová výstavba sa mení. Fotovoltiku už nebude možné vnímať iba ako dodatočné technické vybavenie budovy. Pri mnohých nových objektoch bude potrebné myslieť na výrobu solárnej energie už v projektovej fáze.
Nová európska smernica o energetickej hospodárnosti budov, známa ako EPBD – Energy Performance of Buildings Directive, prináša výrazný posun v tom, ako sa majú navrhovať a energeticky využívať budovy v Európskej únii.
Jednou z najdôležitejších oblastí je solárna energia a fotovoltika na budovách. Smernica EÚ 2024/1275 stanovuje postupný harmonogram zavádzania vhodných solárnych zariadení na nové aj existujúce budovy, ak je ich inštalácia technicky vhodná a ekonomicky a funkčne uskutočniteľná.
Pre investorov, developerov, firmy aj projektantov to znamená jednu zásadnú vec:
Fotovoltiku sa oplatí riešiť už pri návrhu budovy, nie až po jej dokončení.
Čo prináša nová smernica o energetickej hospodárnosti budov?
Európska smernica 2024/1275 bola prijatá s cieľom zvyšovať energetickú hospodárnosť budov a postupne smerovať k bezemisnému fondu budov v EÚ do roku 2050. Súčasťou smernice sú aj pravidlá týkajúce sa využívania slnečnej energie.
Článok 10 smernice požaduje, aby boli nové budovy navrhované tak, aby sa optimalizoval ich potenciál na výrobu solárnej energie podľa slnečného žiarenia v danej lokalite a aby bolo možné solárne technológie neskôr inštalovať nákladovo efektívne.
To je významná zmena pohľadu na fotovoltiku.
Nejde totiž iba o samotné panely.
Pri projektovaní budovy treba myslieť aj na:
nosnosť a statiku strechy,
orientáciu a sklon strešných plôch,
tienenie,
umiestnenie technológie,
káblové trasy,
priestor pre meniče a ďalšie komponenty,
elektrické rozvody,
miesto pripojenia,
spôsob využitia vyrobenej elektriny,
prípadnú akumuláciu energie,
budúce rozšírenie fotovoltického systému.
Práve preto môže byť príprava fotovoltiky súčasťou kvalitného projektu budovy už od začiatku.
Ktorých budov sa týkajú nové pravidlá?
Smernica stanovuje postupný harmonogram. Termíny sa líšia podľa typu budovy a toho, či ide o novostavbu alebo existujúci objekt.
31. december 2026 – nové verejné a nebytové budovy nad 250 m²
Do 31. decembra 2026 smernica počíta s nasadením vhodných solárnych zariadení na všetkých nových verejných a nebytových budovách s úžitkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m², ak sú splnené podmienky technickej, ekonomickej a funkčnej uskutočniteľnosti.
V praxi sa to môže týkať napríklad:
administratívnych budov,
výrobných objektov,
skladov,
logistických hál,
obchodných a komerčných objektov,
škôl a ďalších verejných budov.
Pre investora to znamená, že fotovoltika môže byť relevantnou súčasťou projektu už v úvodnej fáze prípravy stavby.
31. december 2027 – existujúce nebytové budovy nad 500 m²
Ďalší významný termín sa týka existujúcich nebytových budov s plochou nad 500 m².
Ak takáto budova prechádza významnou obnovou alebo sa vykonáva zásah, ktorý si vyžaduje administratívne povolenie, napríklad práce na streche alebo inštalácia technického systému budovy, smernica stanovuje termín 31. december 2027 pre nasadenie vhodných solárnych zariadení, ak sú splnené príslušné podmienky.
Toto je dôležitá informácia najmä pre vlastníkov:
výrobných hál,
skladov,
administratívnych budov,
obchodných objektov,
podnikateľských areálov.
Ak firma plánuje rekonštrukciu strechy alebo rozsiahlejšiu obnovu objektu, je rozumné riešiť zároveň aj technickú prípravu fotovoltiky.
Rok 2029: fotovoltika sa týka aj nových bytových budov
Smernica stanovuje ďalší významný míľnik na 31. december 2029.
V tomto termíne sa požiadavka na vhodné solárne zariadenia rozširuje na všetky nové obytné budovy, opäť za podmienky technickej, ekonomickej a funkčnej uskutočniteľnosti.
Pre developerov a stavebné spoločnosti to znamená, že fotovoltika bude čoraz viac prirodzenou súčasťou projektovania:
rodinných domov,
bytových domov,
nových rezidenčných projektov.
Rovnako sa do harmonogramu dostávajú aj nové zastrešené parkoviská fyzicky susediace s budovami, pri ktorých smernica stanovuje termín 31. december 2029.
Čo to znamená pre investorov a stavebníkov?
Najväčšou chybou môže byť čakať s fotovoltikou až na dokončenie stavby.
Pri novostavbe je totiž možné veľkú časť problémov vyriešiť už počas projektovania.
1. Statika strechy
Fotovoltické panely, konštrukcia a ďalšie komponenty predstavujú dodatočné zaťaženie.
Preto je potrebné už pri návrhu strechy počítať s tým, že na nej môže byť fotovoltická elektráreň.
Dodatočné úpravy existujúcej strechy môžu byť komplikovanejšie a drahšie než príprava konštrukcie už v projektovej fáze.
2. Orientácia strechy
Pri návrhu novej budovy je možné zohľadniť orientáciu a tvar strechy tak, aby vznikla vhodná plocha pre solárne panely.
Európska komisia priamo uvádza, že nové budovy majú byť navrhované s optimalizáciou potenciálu výroby solárnej energie podľa slnečného žiarenia konkrétnej lokality.
To znamená, že fotovoltika sa môže stať súčasťou architektonického a technického návrhu budovy – nie dodatočným doplnkom.
3. Káblové trasy a technické priestory
Na fotovoltiku treba myslieť aj z pohľadu elektroinštalácie.
Projekt by mal počítať s vhodnými trasami pre:
DC kabeláž,
AC vedenia,
dátové a komunikačné vedenia,
umiestnenie meničov,
ochranné prvky,
rozvádzače,
prípadné batériové úložisko.
Ak sa tieto veci riešia až po dokončení objektu, môže byť potrebné zasahovať do hotových konštrukcií.
Fotovoltika nie je iba o paneloch
Pri návrhu fotovoltickej elektrárne treba riešiť celý energetický systém budovy.
Dôležitá je predovšetkým otázka:
Koľko elektriny budova spotrebuje a kedy ju spotrebúva?
Iný systém bude vhodný pre kancelársku budovu, iný pre výrobnú halu a úplne iný pre rodinný dom.
Pri firemnom objekte môže byť významná spotreba počas pracovného dňa, keď zároveň fotovoltika vyrába najviac elektrickej energie.
To môže vytvárať veľmi zaujímavé podmienky na využitie vyrobenej elektriny priamo v prevádzke.
Pri návrhu preto treba posudzovať nielen výkon panelov, ale celý energetický profil objektu.
Fotovoltika pre firmy: prečo začať s projektom čo najskôr?
Pre firmy a investorov je najdôležitejšia príprava.
Ak sa fotovoltika začne riešiť až po dokončení haly, môžu vzniknúť otázky:
Je strecha dostatočne dimenzovaná?
Kam umiestniť meniče?
Kade povedieme kabeláž?
Má objekt dostatočnú kapacitu elektrickej infraštruktúry?
Aký výkon fotovoltiky je vhodný?
Ako sa využije prebytočná elektrina?
Je vhodné batériové úložisko?
Aké budú možnosti pripojenia?
Je potrebné upraviť projekt?
Ak sa tieto otázky vyriešia ešte pred výstavbou, projektant a dodávateľ fotovoltiky môžu spolupracovať na riešení, ktoré je technicky aj ekonomicky efektívnejšie.
Čo by mal obsahovať projekt budovy pripravenej na fotovoltiku?
Pri novej budove odporúčame už v projektovej fáze preveriť minimálne:
Strechu
nosnosť,
orientáciu,
sklon,
využiteľnú plochu,
tienenie,
prestupy a technologické prvky.
Elektroinštaláciu
hlavný rozvádzač,
káblové trasy,
priestor pre meniče,
ochrany,
meranie,
komunikačné vedenia.
Energetiku objektu
predpokladanú spotrebu,
časový priebeh spotreby,
možnosti vlastnej spotreby,
prípadnú akumuláciu,
možnosti ďalšieho rozšírenia systému.
Pripojenie
miesto pripojenia,
požadovaný výkon,
technické podmienky distribučnej siete,
možnosti dodávky elektriny do siete.
Takýto prístup umožňuje pripraviť budovu tak, aby bola fotovoltika technicky integrovaná a aby sa minimalizovali dodatočné stavebné zásahy.
Pozor na jednu dôležitú vec: smernica EÚ nie je to isté ako slovenský zákon
Pri informáciách o „povinnej fotovoltike“ je dôležité rozlišovať medzi európskou smernicou a slovenskými vykonávacími pravidlami.
Smernica EÚ 2024/1275 je záväzná pre členské štáty z hľadiska dosiahnutia stanoveného výsledku, pričom jednotlivé štáty ju musia premietnuť do svojej národnej legislatívy. Všeobecná lehota na transpozíciu relevantných ustanovení je 29. máj 2026.
Na Slovensku je základným predpisom v tejto oblasti zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý upravuje napríklad minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov. Aktuálna časová verzia zákona je účinná od 1. apríla 2025.
Preto je pri konkrétnej stavbe vždy potrebné posúdiť aktuálne slovenské právne predpisy a konkrétne podmienky projektu, nielen samotné znenie smernice EÚ.
Prečo sa oplatí riešiť fotovoltiku už dnes?
Nové pravidlá smerujú stavebníctvo k tomu, aby sa výroba energie zo slnka stala prirodzenou súčasťou budov.
Pre investora to môže byť zároveň príležitosť.
Dobre navrhnutá fotovoltická elektráreň môže pomôcť:
znížiť odber elektriny zo siete,
zvýšiť energetickú sebestačnosť objektu,
využiť veľké strešné plochy,
optimalizovať prevádzkové náklady,
pripraviť budovu na budúci vývoj energetiky,
zvýšiť energetickú kvalitu nehnuteľnosti.
Európska komisia zároveň uvádza, že nová smernica má podporiť širšie využívanie fotovoltiky a solárnej tepelnej energie na budovách a zvýšiť možnosti vlastnej spotreby a zdieľania energie.
Budúcnosť výstavby je energeticky pripravená budova
Fotovoltika sa postupne posúva z kategórie „doplnková technológia“ do kategórie štandardnej súčasti energetického konceptu budovy.
Preto už dnes dáva zmysel, aby investor, projektant, stavebná firma a dodávateľ fotovoltiky spolupracovali ešte pred začiatkom samotnej výstavby.
Pri novej hale, sklade, administratívnej budove, bytovom dome alebo inom objekte môže byť rozhodnutie prijaté počas projektovania výrazne jednoduchšie než dodatočné úpravy hotovej stavby.
Ak plánujete novostavbu alebo rekonštrukciu strechy, fotovoltiku riešte už v projektovej fáze.
Nie až vtedy, keď je budova hotová.
Plánujete novú budovu alebo fotovoltiku pre firmu?
Ak pripravujete výstavbu haly, skladu, administratívnej budovy, bytového domu alebo iného objektu, je vhodné posúdiť možnosti fotovoltiky ešte pred začiatkom realizácie.
Odborný návrh môže zohľadniť strechu, statiku, orientáciu, spotrebu elektriny, technické riešenie aj budúce rozšírenie systému.
Fotovoltika navrhnutá spolu s budovou môže byť jednoduchším, čistejším a efektívnejším riešením než dodatočná montáž po dokončení stavby.
Overené zdroje
EUR-Lex – smernica EÚ 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov
Slov-Lex – zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov
Poznámka k presnosti: Termíny 31. 12. 2026, 31. 12. 2027 a 31. 12. 2029 uvedené vyššie vychádzajú z článku 10 smernice EÚ 2024/1275. Pri konkrétnej stavbe treba vždy posúdiť aktuálne slovenské transpozičné predpisy, technickú vhodnosť a ekonomickú a funkčnú uskutočniteľnosť.